MotejlekSkocdopole.com

Po tom, čo Mário Hoffmann v roku 2012 uhradil z vlastného vrecka stratu Poštovej banky prameniacu z gréckych dlhopisov a ktorá dosiahla úctyhodnú čiastku v podobe nízkych stoviek miliónov eur, nezložil zbrane a pustil sa vo Washingtone do odvážneho boja. Poštová banka po boku s Istrokapitalom zahájila v máji 2013 voči Grécku arbitráž pred Medzinárodným strediskom pre riešenie investičných sporov (ICSID) Svetovej banky.

Trojčlenný arbitrážny tribunál prvýkrát zasadol v predvianočnej atmosfére 17. decembra uplynulého roku. Navrhovateľov zastupuje prestížna newyorská právnická firma Debevoise & Plimpton a čerstvý obyvateľ penťáckeho Florentina – Havel, Holásek & Partners. Na strane Grécka stoja európski právnici newyorskej firmy Cleary Gottlieb Steen & Hamilton. Ešte v novembri zaplatili obe sporové strany po 150 tisíc dolárov na úhradu počiatočných nákladov.

Rozhodnutie týkajúce sa jurisdikcie tribunálu, kde arbitri povedia či sa budú vôbec meritom sporu zaoberať sa očakáva do novembra 2014. Ak ICSID spor príjme, začne sa v marci 2015 druhá fáza týkajúca sa podstaty veci, ktorá by mohla byť zavŕšená vo februári 2016 a nasledovať bude vyhotovenie rozhodcovského nálezu. Týmto však nemusí končiť a môže nasledovať procedúra na anulovanie tohto nálezu a v prípade, že nedôjde k dobrovoľnému plneniu aj jeho komplikované vymáhanie. Dĺžka trvania každej arbitráže samozrejme záleží od najrôznejších okolností a napríklad taký spor Pey Casado v. Chile riešil ICSID v rokoch 1999 až 2009 a odvtedy sa zaoberá žiadosťou o jeho anulovanie. Je však potrebné dodať, že priemerná ICSID arbitráž trvá menej ako 4 roky.

Spor medzi navrhovateľmi a Gréckom má precedens v arbitráži Abaclat v. Argentína začatej v roku 2007, kde skupina talianskych investorov žaluje štát za znehodnotenie ich investície do argentínskych dlhopisov. Zaujímavé je, že Argentínu rovnako ako Grécko zastupuje Cleary Gottlieb Steen & Hamilton. Hoci tento spor ešte nebol ukončený, arbitri ICSID v rozhodnutí o jurisdikcii naznačili, že nároky investorov voči štátu, ktorý priamo prispel k znehodnoteniu investície do svojich dlhopisov môžu byť legitímne a je možné sa nimi zaoberať. Investičná arbitráž však vždy stojí na texte tej ktorej medzištátnej zmluvy o ochrane investícií, o ktorú práve navrhovateľ opiera svoje nároky. Aj technický detail môže spôsobiť, že dva domnelo identické spory budú rozhodnuté rôzne, tak ako sme to mali možnosť sledovať v prípade sporov medzi vlastníkmi zdravotných poisťovní a Slovenskom.

Ďalším možným problémom je diskusia prebiehajúca medzi orgánmi Európskej únie a členskými štátmi o tom, či zmluvy o ochrane investícií uzatvorené medzi členmi Únie pred ich vstupom sú dnes vôbec účinné. Aj práve to môže byť dôvodom, prečo sa okrem Poštovej banky a Istrokapitalu na ICSID dodnes vo veci gréckych dlhopisov nikto neobrátil.

Keďže mi je sympatická snaha Mária Hoffmanna pokúsiť sa napriek všetkým okolnostiam získať späť svoje peniaze verím, že tento krok nie je len výsledkom prílišných ambícií niektorých poradcov. Napriek sympatiám k boju s veternými mlynmi totiž státisíce a možno milióny eur, ktoré táto arbitráž skonzumuje, pokladám za vyhodené peniaze a šancu na úspech za minimálnu. Faktom ale je, že v Debevoise & Plimpton rozhodne sedia väčší špecialisti na investičnú arbitráž, a preto sa rád nechám presvedčiť o opaku vo forme rozhodcovského nálezu priaznivého pre Mária Hoffmanna.
-mad-