MotejlekSkocdopole.com

V prvé dva dni tohto roku som so skupinou priateľov navštívil dve prevádzky v slovenských štvorhviezdičkových hoteloch, ktorých návšteva veľmi dobre demonštruje rozdiely v úrovni služieb v slovenských zariadenia tej istej kategórie.

Do Grandhotelu Praha v Tatranskej Lomnici sme sa vybrali na poobednú kávu a zákusok. Človek by čakal, že personál v tomto zariadení bude rýchly a príjemný, no zažili sme presný opak. Po 10 minútach bez toho aby si nás ktokoľvek všimol sa jeden z našej skupiny vybral upozorniť čašníka. Čašník ho poučil, že obsluha prebieha tak, že aby hostia nemuseli čakať na nápoje, nápojový lístok sa nosí až keď sa následne môže objednávka okamžite vybaviť a vraj sú pred nami ešte štyri stoly na vybavenie. Po ďalších desiatich minútach to jedna z nás už nevydržala a išla si od čašníka vyzdvihnúť nápojové lístky, ktoré nám následne rozdala, ako jej to sám odporučil.

Po chvíli sme sa konečne dočkali čašníka. Každý z nás musel svoju objednávku dvakrát zopakovať, keďže kombinácie presso, piccolo, ristretto, mlieko, cukor, hnedý cukor boli priveľmi náročné. Pri objednávke prvého nealkoholického nápoja sme si vypočuli: „Pfff, je mi ľúto, včera bol Silvester,“ a tak jedinou možnosťou ostala minerálka. Otázka či majú aj iné dezerty ako tie z nápojového lístka spôsobila, že čašník si vzal jeden lístok a potom čo si prečítal názvy troch dezertov sa hlboko zamyslel a vyhlásil, že nemajú. Jedna z nás sa nedala odradiť a objednala si jeden z troch ponúkaných dezertov – gaštanové pyré. Prvé prišli pre nás piatich štyri kávy, keď piata neprichádzala, boli sme si ju vypýtať. Nasledovali štyri minerálky s piatimi pohármi, asi sme sa mali podeliť. Gaštanové pyré s cukrovou oblátkou, griotkou a šľahačkou zo spreja no comment. Nemusím už ani dodávať, že pri odchode sme cestou narazili na chladničku so širokým výberom dezertov. Niekto z Tatry mountain resorts by si do tohto zariadenia mal zájsť na kávu.

Hotel KasKády v Sliači-Sielnici bol v porovnaní s predchádzajúcim zážitkom veľmi príjemným miestom. Zariadenie patrí spevákovi, bývalému poslancovi za HZDS a privatizérovi pivovarov Karolovi Konárikovi. Personál bol príjemný počnúc telefonátom ohľadne rezervácie, ktorú sme ale rozhodne nepotrebovali. Na môj vkus sú sochy levov, Venuší a fontána v lobby trochu priveľa, no inak je priestor inšpirovaný klasickým slovenským podnikateľským barokom. Čašníci príjemní a profesionálne komunikatívni, no mohli byť všímavejší k tanierom s dojedeným jedlom a pri amouse bouche mohli prezradiť čo servírujú. Mínus za chýbajúce obrúsky a pach chlóru, ktorý pravdepodobne prenikal z bazéna vedľa reštaurácie. Plus za skvelú internetovú stránku a zimný jedálny lístok. K jedlu žiadne výhrady, bolo dobré, no nezabudnuteľné rozhodne nebolo. Kyslý fazuľový krém a grilované prsia z divej kačice s medom výborné. Rizoto z lesných húb chuťovo zaujímavé, no riedkou konzistenciou pripomínalo skôr polievku. Pri objednaní kávy sme sa zaujímali o dezerty, no čašník povedal, že prinesie lístok, ktorý však dorazil až pár minút po káve, čiže sme nakoniec ostali bez dezertu. Personál tohto zariadenia je rozhodne vedený dobrým smerom, no silné stránky idú ruka v ruke s niektorými základnými chybami.

Vo všeobecnosti je pre mňa mimoriadne zaujímavé sledovať ako v službách pristupujú k skupine mladých ľudí. Mám pocit, že miera arogancie je u niektorého personálu priamo úmerná mladosti zákazníka. Je škoda, že si neuvedomujú, že strácajú tých, ktorí by sa za iných okolností na miesto mohli mnoho rokov vracať a mohli by ho odporučiť iným na usporiadanie rôznych akcií. Je krátkozraké venovať väčšiu pozornosť cudzincovi ktorý síce minie veľa peňazí, no už sa nevráti, ako niekomu na kom môže prevádzka v dlhodobom horizonte zarobiť mnohonásobne viac.
-mad-