MotejlekSkocdopole.com

Tatry sa prebúdzajú do novej éry. Teda je to minimálne zbožným želaním J&T. Kladiem si otázku, pre koľko desiatok Slovákov, sa do tej novej éry reálne zobudia. Obávam sa, že čísla nebudú vysoké.

Patrik Tkáč v poslednom období, ktoré mi pripadá ako akútny záchvat nutkavej potreby mediálnej sebaprezentácie, často zdôrazňuje aký je Tatranec a čo všetko skupina pre Tatry robí. V poriadku, skupina investuje a neinvestuje málo, buduje hotely a región medializuje. Budú však dostupné pre Slovákov s priemernými zárobkami?

Pán Tkáč v nejednom rozhovore spomínal St. Moritz. Toto stredisko, rovnako ako Aspen alebo mnohé ďalšie, sú medzi rekreačnými strediskami luxusným segmentom. Priemerný Švajčiar si však vo svojej krajine môže vybrať z množstva iných kvalitných stredísk. Či už z cenovo prístupnejších, alebo iným spôsobom zaujímavých. Slovensko je však malé a ponuka miest, kde je pôžitok z lyžovania „svetový“ je veľmi obmedzená.

Ďalšou vecou, ktorá mne osobne prekáža, bola akcia J&T Banky na zamrznutom plese. Nejde mi ani tak o samotnú akciu ako skôr o jej mediálnu prezentáciu. Počnúc tým, že to bolo medializované úplne všade, končiac samostatnou tematickou reláciou Exkluzív na TV JOJ patriacej do portfólia skupiny. J&T seba a svojich „priateľov“ pretŕčala nevídaným spôsobom. Krátky slovník slovenského jazyka vysvetľuje slovo pretŕčať sa ako – stavať sa na obdiv. To je presne to, čo sa v Tatrách dialo. Finančníci so svojou suitou na jednej strane a „smrteľníci“ oblizujúci udalosť cez sklo, na druhej. Mám pocit, že tento obraz najlepšie demonštruje aké sú plány pre profiláciu Tatier do budúcnosti.

To, že sú páni finančníci skutočne patrioti, filantropi, Tatranci a neviem čo ešte všetko, by som uveril, keby sa na stránke realitného departmentu J&T okrem pompéznych wellness rezortov nachádzala napríklad sieť tatranských penziónov, ktorú by pre skupinu určite nebol problém vybudovať.

J&T v celej tejto situácii rozhodne nie je single hráčom. Značný podiel na situácii má aj Boris Kollár a mnohí ďalší spriaznení biznismeni. Lyžovačka na Štrbskom plese, napríklad na Silvestra, plus ceny lístkov, rovná sa rozhodnutie – radšej Alpy. Ale hoci Boris tiež trpí smotánkovským syndrómom, ktorému prepadávajú čoraz ďalší významní Slováci, aspoň sa netvári, že jeho lyžiarske strediská majú iný cieľ, ako generovať maximálne možné zisky.

Autor tohoto článku je mladý človek s ambíciami, ktorý sa neobáva toho, že by si návštevu Tatier v budúcnosti nemohol dovoliť. Ale počúvať Patrika Tkáča, ktorý seba a skupinu prezentuje ako niekoho, kto Tatry buduje pre všetkých Slovákov a ešte na tom aj prerába a dokonca musí bojovať s veternými mlynmi a polenami pod nohami, tak to už je priveľa. Sústrediť sa na luxusný segment nie je nič nemorálne, ani nepatričné, prečo je však problém priznať to? Tatry sú pre J&T biznis a vždy ním ostanú.
-mad-