MotejlekSkocdopole.com

Dva parky, o ktorých tento článok vôbec nebude, sa nachádzajú na dvoch úplne rozdielnych miestach. Jeden leží v malej obci Čereňany na Slovensku a druhý v centre Viedne. Oba však poskytujú domov výborným reštauráciám. V prípade parku v Čereňanoch sa v kaštieli, ktorý sa v parku nachádza, udomácnila reštaurácia manželov Filovcov – Afrodita. Podľa rebríčku Trend Top je Afrodita najlepšou reštauráciou na Slovensku. Vo viedenskom Stadtparku zasa sídli Steierereck rodiny Reitbauer, ktorý si od Michelina vyslúžil dve hviezdy.

Afrodita je kúzelné miesto možno aj práve preto, že sa nachádza relatívne ďaleko od Bratislavy a neplatia v nej smutné gastronomické stereotypy hlavného mesta. Výborné jedlo za veľmi prijateľnú cenu a sto percentne zákaznícky orientovaný prístup personálu na čele s majiteľom a šéfkuchárom v jednej osobe Mariánom Filom. Do Afrodity sme sa chytali dlhší čas, avšak treba priznať, že predsa len je trochu od ruky. Rozhodli sme sa pre sobotný obed a preto sme si vychutnali iba jedlo bez vín, ktoré sú k jedlám v jedálnom lístku párované. Začali sme polievkami a to račou krémovou s bylinkovými krevetami a krémovou z lesných hríbikov. Obe boli fantastické a keď nám ich servírovali z polievkových mís, rozhodne sme si neplánovali nechať doložiť, ale ako sa vraví, keď musíš tak musíš.

Druhým chodom bol pečený mufloní chrbát s čokoládovo-cherry omáčkou a pečený losos s pomarančovou omáčkou romesco. Muflóna nám odporučili flambovať s čím sme samozrejme bez váhania súhlasili. Flambovanie realizoval priamo šéfkuchár pri stole za stlmeného osvetlenia a hoci by som sa rád podelil o podmanivú vôňu čokolády a čerešní, na to si do Afrodity budete musieť zájsť osobne. Ako príloha sa nám osvedčili sezamové zemiaky.

Pri dezerte sme s priateľkou porušili naše zlaté gastronomické pravidlo, že si nedávame rovnaké jedlo, aby sme toho ochutnali čo najviac a obaja sme sa rozhodli pre čokoládový košík dobrej víly s malinovou penou a anjelskými vlasmi. Tam bolo jediným problémom, že čokoládový košík bol kvalitne stuhnutý a dezertná lyžička naňho nestačila. Žiadnemu z chodov sme nemali čo vytknúť.

Čo sa týka personálu, pevnú a hlavne všadeprítomnú ruku majiteľa je cítiť všade, obsluha je veľmi profesionálna a mimoriadne príjemná. Hoci je vidno, že pán Filo je veľmi vyťažený, našiel si čas s hosťami prehodiť zopár viet, zaželať dobrú chuť a s každým kto ho požiadal sa trpezlivo fotografoval. Posledným príjemným prekvapením bol účet. Za naozaj mimoriadne chutný obed s perfektným servisom pre dvoch sme zaplatili škandalózne nebratislavských 55 euro. Kedykoľvek budem mať cestu okolo Prievidze, vždy sa v Afrodite zastavím a asi aj častejšie.

Steierereck je trochu iný svet. Dve hviezdy a metropola si vyberajú svoju daň jednak cenami a jednak tým, že ak chcete prísť v piatok večer, musíte si, teda aspoň v našom prípade, počkať dva mesiace. Trochu nevhodné sa nám popri telefonáte deň vopred či sa dostavíme, čo sa však samozrejme dá pochopiť, zdal ďalší telefonát pár hodín pred plánovaným príchodom, či by sme namiesto siedmej nemohli prísť o pól deviatej. Mohli, ale nechceli.

Steierereck má pôsobivý interiér a precízne nastavenú logistiku. Zo siedmych chodov sa nám iba raz zdalo, že nás s prázdnym stolom nechali osamote dlhšie ako by sme si zaslúžili. Reštaurácia však bola plná a bolo evidentné, že sa personál maximálne snaží, aby sa to na obsluhe nijako neodzrkadlilo. Všetci štyria sme si vybrali sedemchodové degustačné menu a traja z nás sme si ho vychutnali spolu s vínami. Keďže v každom zo siedmych chodov sú na výber dve alternatívy, v oboch pároch sme ochutnali všetky jedlá.

Keďže sa priznám, že som si jedlo vychutnával tak trochu štýlom ruskej rulety a sústredil som sa najmä na chuť a nie na kartičky s detailným popisom jednotlivých chodov, čo sa týka degustačného menu v angličtine a nemčine odkážem čitateľov na webstránky. Hoci ustrica, srnec, zubáč, pstruh, banánový sneh s kokosom a tvarohová tortička si zaslúžia aj vymenovať. Alternatívou k banánovému snehu, čo je šiesty chod, je výber zo syrov, ktorých vám na vozíku dokotúľajú asi 80 z celkových 120 druhov, ktoré v reštaurácii majú. My, syrové krídlo, sme si nechali poradiť a ak sú všetky syry také dobré ako tie, ktoré nám boli odporučené, možno by sa oplatilo zastaviť sa niekedy len na syry.

Opakovane sme si pochutnali aj na pečive, ktoré medzi úvodnými chodmi prichádza a odchádza. Z celkových asi 40 typov sme ochutnali asi 5, no najviac nám chutil chlebík s olivami.

Čo sa týka vín, favoritmi sú maďarský rizling rýnsky z malého vinárstva Villatolnay, ročník 2010, podávaný k čakanke, talianske Moscato d´Asti od Paolo Saracco, ročník 2011 podávaný k banánovému snehu s kokosom a rakúsky bobuľový výber Ruländer, Stefan Schneider, ročník 1988 k tvarohovej tortičke.

Cena siedmych chodov 135 euro a siedmych vín 75 euro. Zážitok na nezaplatenie, asi ako každé perfektné jedlo v kruhu skvelých spolu stolujúcich, či už s hviezdičkou, alebo bez.
-mad-